Oprava plochých striech (1. časť)

03.9.2008
03.9.2008 (0)
Oprava plochých striech (1. časť)
V rozhovoroch s majiteľmi rodinných domov sa často stretávame s názorom, že ploché strechy boli módnym výstrelkom a tragickým omylom šesťdesiatych rokov minulého storočia. Tvrdia to najmä tí, čo majú s plochou strechou ťažkosti. Problém však, ako obvykle vo všetkom okolo nás, nie je v princípe, ale v realizácii a veľký podiel na chybách systému nesie najmä všadeprítomný ľudský faktor.
Ploché strechy sprevádzajú ľudstvo už od počiatku jeho kultúrnej histórie. Stopy po nich nachádzajú archeológovia, ktorí skúmajú ruiny pravekých miest. Ploché strechy využívali už starí Babylončania, Egypťania, Gréci i Rimania. Ba možno povedať, že aj jeden zo siedmich divov sveta - visuté záhrady Semiramidine - boli akýmsi predchodcom dnešných tzv. zelených striech. Líšili sa predovšetkým v konštrukčnom riešení, ktoré vyplývalo z možností dostupných materiálov. 

V historických časoch sa ako izolačná vrstva plochých striech používali rôzne ľahko dostupné materiály, najmä íl, včelí vosk, rastlinné živice a neskôr aj prírodné asfalty. Výskum a vývoj materiálov však pokračoval a v súčasnosti si môžeme na našom trhu bez problémov vybrať strešnú krytinu zodpovedajúcu našim požiadavkám. 

 
Strechu  určenú na chodenie môžeme pokryť zámkovou dlažbou.   Zelené strechy, ktoré sú dnes veľmi módne, majú historického predchodcu medzi siedmimi divmi sveta – Semiramidine visuté záhrady v Babylone.

Podstatným kritériom tohto výberu je však zvolený konštrukčný systém, ktorý musí akceptovať nielen vlastnosti zvoleného materiálu a miestne prírodné podmienky, ale aj fyzikálne, statické či architektonické požiadavky konkrétnej stavby. 

Pradávny chladený strop

Zaujímavým riešením, ktoré sa v historickom období občas objavovalo v subtropických a tropických oblastiach, boli akumulačné strechy. Tento typ striech mal vodovzdornú izolačnú vrstvu nahrubo pokrytú násypom z nasiakavého (hydroskopického) materiálu. Voda, ktorú počas daždivého obdobia násyp nasal, sa v období sucha a horúčav odparovala, a tým ochladzovala plafón obydlia.

Základné požiadavky

Už v historických obdobiach platili isté zásady, ktoré skúsení strechári pri stavbe plochej strechy obvykle dodržiavajú dodnes.
▶    Plochá strecha nesmie mať vodorovné úseky. Za plochú sa totiž považuje strecha so sklonom 0 až 5 stupňov. Minimálny sklon, potrebný na to, aby mohla voda odtekať, je však aspoň 2 stupne. Čím rýchlejšie totiž voda zo strechy odtečie, tým menej hrozí, že presiakne do podkladu a do podstrešných miestností. Nulový sklon strechy možno považovať za veľmi rizikový. Situáciu si najlepšie preveríme po daždi - ak na streche zostávajú mláky stojacej vody, je najvyšší čas zasiahnuť a zabezpečiť na kritických miestach, resp. na celej streche, dostatočný sklon. 
▶    Jeden odtok v praxi znamená to isté ako žiadny odtok. Strecha musí byť istená náhradným odtokom, ktorý preberá funkciu, ak sa hlavný odtok upchá. Každý odtok by mal byť chránený mriežkou proti opadanému lístiu a nemal by mať menší priemer ako 100 mm. (Netýka sa to striech, ktoré majú odvod vody do strešných žľabov.)
▶    Jeden prvok mechanického ukotvenia nepostačuje. V praxi sa v našich podmienkach  odporúča ako ochrana proti sacej sile vetra (okrem nalepovania či navarovania, resp. minerálneho násypu)  použiť minimálne 2,5 ks kotviacich prvkov na 1 m2. Na okrajoch (v rohoch a hrebeňoch) je vhodné množstvo kotiev ešte zvýšiť. 
▶    Izolačná vrstva musí byť odolná proti vode, ale aj slnečnému žiareniu a ostatným poveternostným vplyvom.
▶    Plochá strecha by mala mať poistnú hydroizolačnú vrstvu, ktorá prípadne môže plniť aj funkciu parozábrany, ako aj mikroventilačnú vrstvu na odvádzanie kondenzačných pár. 

Princípov, ktoré treba dodržiavať pri stavbe plochej strechy, je však podstatne viac a možných riešení neúrekom. Preto je vhodnejšie pri novostavbe, ale aj pri rekonštrukcii už existujúcej, prípadne poškodenej strechy, zveriť vyhodnotenie danej situácie, návrh, projekt riešenia a jeho realizáciu overenej odbornej firme. 

Obr.: Opravu strechy môžeme veľmi urýchliť, ak použijeme dielce strešnej tepelnej izolácie s integrovanou asfaltovou krytinou.

Príčiny porúch strešných plášťov 

Najčastejšou príčinou porúch a poškodení plochých striech je (okrem degradácie strešných materiálov starnutím) najmä nevhodné šetrenie. Výber  lacnejších materiálov a technologických postupov, prípadne úspory na prácach pri samotnej realizácii (napr. vynechanie niektorých pracovných operácií)  sa väčšinou neosvedčili. Prax potvrdzuje, že stavba strechy nie je oblasť, kde sa oplatí šetriť. Platí skôr opačné pravidlo: nevhodné šetrenie sa časom vždy vymstí.  

Obhliadka   

Väčšinu porúch strešného plášťa odhalíme aj jednoducho - pohľadom.  Najlepšie je vyjsť si priamo na strechu a dôkladne si všetko poprezerať. Pri obhliadke totiž môžeme nájsť rôzne poškodenia: 
▶    popraskaný, rozrušený či inak deštruovaný povrch krytiny,
▶    pľuzgiere, bubliny a vydutiny,
▶    odlepené či inak porušené spoje asfaltových pásov,
▶    trhliny a škáry v povrchovej vrstve,
▶    lepenka odtrhnutá od atikového muriva,
▶    krytina odtrhnutá od podkladu,
▶    klampiarske konštrukcie odtrhnuté od podkladu
▶    korózia klampiarskych konštrukcií a i.  

Výber riešenia

Ak pri prehliadke nájdeme závažné poškodenia, musíme sa podľa ich rozsahu rozhodnúť medzi radikálnym riešením: úplne odstrániť pôvodný strešný plášť a urobiť od základu nový, alebo úspornejším: opraviť jednotlivé poškodenia, resp. pokryť celú strechu novým plášťom umiestneným na pôvodnom - poopravovanom.

Obr.: Ak robíme úplnú rekonštrukciu strešného plášťa,  je veľmi výhodné, ak strechu zároveň aj zateplíme.

Sanácia strešnými  dielcami 

Systém strešných dielcov kompletizovaných z polystyrénových dosiek, prípadne priečnych polystyrénových pásov (blokov), na ktoré je nalepený separačný alebo hydroizolačný asfaltový pás, umožňuje v jednom pracovnom kroku položiť tepelnoizolačnú vrstvu (podľa potreby aj spádovú) a zároveň aj časť hydroizolačnej vrstvy.  

Príprava podkladu

Ak sa rozhodneme použiť tento spôsob, musíme venovať veľkú pozornosť príprave podkladu. Polystyrénové dosky sú totiž pomerne tuhé, na prípadných nerovnostiach podkladu sa pohybujú, nedajú sa pevne prilepiť a ukotviť. Pri väčších výškových rozdieloch sa môžu dosky dokonca i zlomiť. Pohyb dosiek na podklade spôsobuje nadmerné namáhanie vrchného hydroizolačného pásu, na ktorom sa časom objavia rôzne poruchy. Ak kladieme dielce na asfaltový pás, ktorý slúži ako poistná hydroizolácia alebo ako parotesná vrstva, musíme počítať s nerovnosťami asi 4 mm v spojoch pásov.  

Vyrovnávanie nerovností

Vyčnievajúce nerovnosti sa snažíme mechanicky odstrániť, prípadne spodnú stranu dosiek mechanicky alebo teplom čiastočne upravíme. Je to však prácne a môžeme poškodiť celú dosku. Proti pohybu dosku zabezpečíme väčším počtom prvkov mechanického kotvenia. Priehlbne vypĺňame rozohriatym asfaltom, resp. zmesou kameniva a asfaltu. Rozsiahle priehlbne môžeme vyplniť aj odrezkami z polystyrénu.

 
Na sanáciu a súčasné zateplenie strešného plášťa môžeme použiť aj polystyrénové dosky s nalepenou asfaltovou lepenkou.  
Po vyhodnotení skutočného stavu strechy najprv odstránime pľuzgiere, vydutiny a vlny  pôvodnej krytiny. Prerežeme ich, vysušíme vlhkosť a opäť prilepíme. Prebytočnú lepenku odrežeme a spoj zatrieme – napríklad rozpusteným asfaltom.

 
Nerovnosti povrchu by nemali presahovať 4 mm. Väčšie priehlbiny vyplníme napríklad zmesou kamennej drviny a asfaltu.

 
Odstránime vyčnievajúce nerovnosti a vyplníme priehlbne. Ak treba, vymeníme aj niektoré úseky pôvodnej lepenky.

 
Veľmi chúlostivým miestom, ktorému treba venovať veľkú pozornosť, je prechod odvetrávacej rúry cez strešný plášť, kde sa stretáva niekoľko rôznych materiálov s rôznou tepelnou rozťažnosťou.  
Rozpustený asfalt je lacný  a osvedčený materiál, ktorým môžeme vyplniť priehlbne, štrbiny a škáry. Dobre poslúži aj ako penetračný náter, spojivo vyplňovacej kameniny, či  ako lepidlo na strešné dielce.

 
Na ošetrenú pôvodnú lepenku nalepíme mikroventilačné pásy, ktoré slúžia na odvetrávanie prípadného kondenzátu.   Pripravíme si materiál a skontrolujeme si, či jeho množstvo zodpovedá plánu ukladania. 
Pri výpočtoch treba počítať s 10 – 15 % stratou.


Dušan Brindza
Foto: Akvaplast, Dektrade, Sika

Komentáre

Komentáre
Najnovšie knihy a časopisy
Reklama