Ochrana pivníc a základov proti vlhkosti

01.10.2009
Vlhké pivnice sú pomerne častým javom najmä v starších nehnuteľnostiach. Opadávajúca omietka, soľné výkvety či zelené i čierne mapy plesňových kultúr a rias sprevádzané stuchnutým zápachom, to všetko je znamením, že do muriva sa dostáva viac vody, než sa dokáže z neho odpariť. Dá sa proti tomu niečo podniknúť? Všetko závisí od konkrétneho prípadu, no existuje celá škála opatrení, ktoré problém vlhkosti buď celkom vyriešia, alebo aspoň zlepšia podmienky v pivnici natoľko, aby sa dala využívať na zamýšľané účely.
Prenikanie vlhkosti do konštrukcie
Vlhkosť sa do konštrukcií väčšinou dostáva z okolitého terénu. Príčiny môžu byť buď prírodného pôvodu (vysoká hladina podzemnej vody, stekanie zrážkovej vody po vodonosných vrstvách vo svahu, zmena aktívnych tokov vody v okolí v priebehu desaťročí atď.), alebo sú dôsledkom ľudskej činnosti (prasknutá kanalizácia, netesné vodovodné potrubie a pod.). Práve chyby v dôsledku ľudskej činnosti sú oveľa častejším javom než prírodné procesy. Niekedy teda stačí zrenovovať príslušné potrubné vedenia a problém sa odstráni. V prípade prírodného pôvodu vlhnutia muriva je náprava zložitejšia, pretože zdroj zavĺhania nevieme takto jednoducho odstrániť.

„Dobrá“ a „zlá“ vlhkosť
Skôr, než prikročíme k ráznym opatreniam, mali by sme si uvedomiť, že niektoré stavebné materiály či konštrukcie potrebujú istú mieru vlhkosti, aby plnili svoju funkciu. Ak napríklad úplne zaizolujeme starší vidiecky dom z nepálených tehál, môže murivo začať príliš vysychať a vážne sa tým poškodiť. Prirodzene vlhké murivo vytvára v dome príjemnú mikroklímu, ktorú oceníme najmä v horúcich letných mesiacoch, keď je v panelákových bytoch s vlhkosťou 10 až 15 % doslova na nevydržanie. Vlhkosť teda nie je škodlivá v prípade, že sa jej z muriva uvoľní viac, než jej prenikne dnu. Problém nastáva až vtedy, keď sa voda začne v murive kumulovať a okrem samotného škodlivého pôsobenia na konštrukciu vytvára vhodné prostredie na usadenie rias a plesní. To už je jednoznačne neprijateľný a zdraviu škodlivý stav, proti ktorému treba zakročiť.

Problém bol vždy

Ochrana pivníc a základov proti vlhkosti 6Vo verejnosti pretrváva všeobecne rozšírený mýtus, že v minulosti sa stavby proti vode neizolovali, lebo neexistovali asfaltové pásy, ani plastové izolačné fólie. To je však zavádzajúce tvrdenie. Ak pivnice neboli izolované, používali sa na uskladnenie takých komodít, ktorým vlhkosť nevadila. Často sa však izolovali veľmi efektívnymi metódami, napr. ílovými zásypmi, asfaltovými nátermi či obmurovaním ostro pálenými, málo nasiakavými tehlami.

Doplnkovou (v domoch chudobnejších obyvateľov často jedinou) technológiou bol systém vetrania, ktorý pomocou sústavy prieduchov a vetracích otvorov zabezpečoval vysúšanie pivničných priestorov prúdením vzduchu. Ak teda vlastníme starší dom, mali by sme pivnicu dôkladne prezrieť a zistiť, ako ju pôvodní majitelia chránili proti vlhkosti. Niekedy takto nájdeme z neznalosti zamurované vetracie otvory, ktoré neplnia svoju funkciu. Po opätovnom sfunkčnení pôvodného vetracieho systému nezriedka časom vlhkosť klesne na úroveň, ktorú môžeme pre zamýšľané využitie priestoru akceptovať, alebo ďalej znižovať použitím doplnkových metód.

Výmena vzduchu
Odvetrávanie pivníc je veľmi účinným prostriedkom v boji proti vlhkosti. Jeho zmysel spočíva v privádzaní čo najväčšieho objemu suchého vzduchu k vlhkej konštrukcii a odvádzaní vzduchu nasiaknutého vodnými parami von z objektu. Ak pivnica doteraz nemala účinný vetrací systém, môžeme ho vyrobiť sami. Nemusíme hneď prerážať nové otvory do múrov, stačí aj otvoriť jestvujúce pivničné okná a zabezpečiť ich proti vniknutiu neželaných návštevníkov. Najlepší ťah v pivnici získame, keď ako nasávací otvor použijeme pivničné okno na náveternej strane domu a umožníme, aby vzduch vychádzal na jeho záveternej strane. V prípade, že sa rozhodneme vybudovať nové prieduchy, musíme mať na pamäti, že akékoľvek zásahy do nosných stien budovy musí odobriť statik. Na umiestňovanie vetracích otvorov neplatí nijaké striktné pravidlo, všetko závisí od konkrétnych podmienok v danej lokalite. Prúdeniu vzduchu však pomáha spomínané umiestnenie otvorov na náveternej a záveternej strane domu a tiež lokalizácia nasávacieho otvoru čo najnižšie pri zemi a výfukového otvoru čo najvyššie. Niekedy môžeme vetrací systém dokonca napojiť na nepoužívaný komín, ktorý zabezpečí potrebný ťah.

Vzduchový kanál
Z vonkajšej strany môžeme podporiť uvoľňovanie vlhkosti do prostredia tým, že vykopeme okolo domu vzduchový kanál (viď titulný obrázok). Musíme si však dávať pozor, aby sme nešetrným zásahom nepoškodili statiku objektu. Najmä v chudobnejších regiónoch sa totiž v minulosti domy stavali na jednoduchých základoch z voľne sypaných kameňov, občas len zľahka preliatych vápennou maltou. Preto by sme mali postupovať veľmi opatrne a skôr, než sa pustíme do obkopávania budovy, musíme sa uistiť, že sú základy dostatočne pevné. V opačnom prípade je kopanie vzduchového kanála nebezpečné a do jeho realizácie sa nesmieme púšťať bez dostatočnej konzultácie s odborníkom a bez vykonania príslušných zabezpečovacích úprav.

Rovnako bez konzultácie nikdy nehĺbime kanál pod úroveň základov, pretože v zimných mesiacoch hrozí ich premrznutie. S výkopovými prácami je ideálne začať koncom jari, aby mohla konštrukcia vysychať počas celého leta. Musíme však pamätať na riziko prívalových dažďov a vyriešiť odtekanie zrážkovej vody, ktorá sa dostane do výkopu. Pred príchodom daždivého jesenného počasia by sme mali vzduchový kanál zakryť, aby sa doň nedostávali nečistoty a v zime sneh. Predtým však dno výkopu zaizolujeme proti premŕzaniu nenasiakavou tepelnou izoláciou, napríklad polystyrénom. Pri zakrývaní vzduchového kanála pamätáme aj na estetické hľadisko a materiál (kamenné či betónové platne, dosky z trvanlivého dreva a pod.) volíme tak, aby nepôsobil rušivo voči stavbe. Vzduchový kanál musí plniť svoju funkciu aj po zakrytí, takže nesmieme zabudnúť ani na prieduchy, ktoré zabezpečia cirkuláciu vzduchu. Aj tu by sme sa mali snažiť dodržať čo najväčší výškový rozdiel medzi nasávacími a výpustnými otvormi, aby vznikol potrebný ťah.

Nopové fólie
Ochrana pivníc a základov proti vlhkosti 3Odovzdávanie vodných pár z konštrukcií do vonkajšieho prostredia umožňujú aj tzv. nopové plastové fólie. Spoznáme ich podľa charakteristických výstupkov, ktoré zabezpečia, že po priložení na stenu ostane medzi fóliou a stenou úzka vzduchová medzera. Aplikáciu nopovej fólie by sme však mali brať len ako doplnkové opatrenie k systému vetrania z vnútornej strany, prípadne sa často zvykne kombinovať s drenážnym systémom. V prípade, že z akýchkoľvek príčin nie je možné vybudovať vzduchový kanál, prispeje aj nopová fólia k väčšiemu uvoľňovaniu vlhkosti z muriva. Keď už nič iné, predstavuje aspoň bariéru proti prenikaniu bežnej pôdnej vlhkosti do konštrukcie.

Častou chybou pri aplikácii nopovej fólie je bezradnosť stavebníka v tom, ako ju ukončiť na fasáde. Najbežnejším – ale nesprávnym – postupom je jej priklincovanie o fasádu na úrovni 10 až 20 centimetrov nad úrovňou terénu. V takomto prípade sa však nopová fólia vplyvom poveternostných podmienok môže deformovať a vytvárať záhyby, cez ktoré sa do vzduchovej medzery dostane zrážková voda a nečistoty. Tomuto negatívnemu javu zabránime tým, že na fóliu osadíme ukončovaciu lištu, ktorá jednak chráni vzduchovú medzeru pred nečistotami a zatekaním vody, jednak bráni deformáciám nopovej fólie. Takto zabezpečenú fóliu môžeme ukončiť aj tesne nad terénom alebo na úrovni terénu a stále bude plniť svoju funkciu.

Podrezávanie a izolovanie
Účinnou metódou na zastavenie kapilárnej vzlínavosti v konštrukcii je podrezanie a zaizolovanie muriva. Realizácia však môže byť často problematická, pretože pri nej potrebujeme mať prístup k podrezávanej konštrukcii z oboch strán, čo nie je vždy možné. V závislosti od hrúbky a zloženia muriva slúži na podrezávanie buď reťazová alebo lanová píla s diamantovým ostrím. Pri tehlových konštrukciách volíme na podrezanie škáru medzi dvoma radmi tehál. Práca na kamennom murive je o to náročnejšia (aj drahšia), že v ňom väčšinou takáto vodorovná úroveň neexistuje, takže sa musíme prerezávať kameňom i maltou. Pri práci postupujeme po úsekoch dlhých 30 až 50 cm. Do vyčistenej škáry vložíme izoláciu a medzeru zabezpečíme proti sadaniu zatlčením plastových klinov. Takto pokračujeme aj v ďalšom úseku a postupne na seba napájame jednotlivé kusy izolácie.

Ďalšou možnosťou je strojové natĺkanie profilovaných segmentov z nehrdzavejúcej ocele, ktoré sa čiastočne prekrývajú, a tým zabezpečujú potrebnú izoláciu škáry. Keď je škára okolo celej pivnice zaizolovaná, omietneme ju z oboch strán. Do omietky však v pravidelných rozostupoch zamurujeme rúrky, cez ktoré po jej zatvrdnutí škáru nainjektujeme maltou. Podrezávanie a izolovanie muriva má však viacero úskalí. Aby sme totiž účinne zastavili vzlínanie vody v murive, musíme ho zrealizovať po celom obvode pivnice. Často však pivnica nie je vybudovaná pod celou stavbou, takže sa minimálne jej zadná stena nachádza pod podlahou domu. Ak by sme v takomto prípade chceli zaizolovať aj zadnú stenu, museli by sme nad ňou prebúrať podlahu v dome, vykopať zeminu a až potom začať s podrezávaním.

Chemická injektáž

Kapilárnemu vzlínaniu vlhkosti môžeme zabrániť aj metódou chemickej injektáže. Pri tejto metóde navŕtame do muriva v pravidelných rozostupoch diery pod uhlom 30° až 45° končiace sa približne 8 až 10 centimetrov od okraja muriva. Do týchto otvorov následne injektujeme (vháňame pod tlakom) tekuté roztoky alebo olejovité suspenzie, ktoré pomocou kryštalizácie alebo iného chemického mechanizmu vypĺňajú póry v murive, a tým vytvárajú prekážku vzlínajúcej vode. Injektáž je oproti infúznemu spôsobu (voľné natekanie pôsobením gravitácie) zapĺňania otvorov výhodná v tom, že môžeme presne kontrolovať množstvo suspenzie, ktoré aplikujeme do jednotlivých dier. Pomôže nám to včas odhaliť prípadné problémy, napríklad upchatý vrt, prípadne vytekanie materiálu do dutiny v múre a pod.

Aktívna elektroosmóza
Popri mechanických metódach môžeme v boji proti vlhkosti v pivničných priestoroch úspešne použiť aj metódy založené na fyzikálnych princípoch. Na trhu existuje celý rad výrobkov od dokázateľne funkčných prístrojov až po rôzne „zázračné skrinky“ pracujúce na „utajených princípoch“, ktorých funkčnosť je spochybniteľná. Aby sme pri výbere niektorej zo spomínaných technológií nestúpili vedľa, je najistejšie voliť také prístroje, ktoré na svoju činnosť využívajú nejaký zdroj energie, najčastejšie elektrický prúd. Preukázateľne účinné sú prístroje fungujúce na princípe aktívnej elektroosmózy. Do vlhkého muriva sa inštalujú elektródy, elektródy s opačným nábojom sa umiestnia do zeme z vonkajšej strany a elektrický obvod, ktorý sa takto v konštrukcii vytvorí, vytláča molekuly vody von z objektu. Tieto technológie môžu pomôcť v napríklad objektoch, kde sa murivo nedá zaizolovať alebo obkopať z vonkajšej strany. Zariadenie musí byť stále napojené na prívod elektrickej energie, takže ho nemôžeme použiť na chatách a chalupách bez elektrickej prípojky. Jeho spotreba je minimálna, takže ju napriek nepretržitej prevádzke na účte za elektrickú energiu pravdepodobne ani nepocítime.

Izolácia zboku

Ochrana pivníc a základov proti vlhkosti 2Podrezávanie, injektáž aj inštaláciu zariadenia na aktívnu elektroosmózu vykonávajú špecializované firmy, ktoré sú na to patrične vybavené, takže by sme im túto prácu mali radšej prenechať. Stále však môžeme niektoré kroky vykonať aj svojpomocne. Podrezávanie aj injektáž síce zastaví vzlínajúcu vodu v murive, tieto metódy však nevyriešia plošné prenikanie pôdnej vlhkosti cez stenu do pivnice. Tej zabránime tak, že konštrukciu izolujeme z vonkajšej strany priložením (resp. natavením) bočnej hydroizolácie, ktorú môžeme ochrániť pred mechanickým poškodením pri zasypávaní nopovou fóliou. Toto riešenie však predpokladá, že múr je z vonkajšej strany rovný. Staré pivnice, ktoré sa obmurovávali zvnútra, však môžu mať vonkajšiu stranu veľmi nepravidelnú. Najprv teda musíme povrch domurovať a zarovnať a až potom prikročiť k samotnému izolovaniu. Následne by sme mali všetky izolácie na seba napojiť tak, aby spolu tvorili jeden ucelený izolačný systém proti vlhkosti.

Doplnkové metódy
Okrem samotných zásahov na bezprostredné odstránenie vlhkosti z konštrukcie môžeme situáciu vylepšiť aj opatreniami smerujúcimi k čo najrýchlejšiemu odvedeniu zrážkovej vody preč od pivničných priestorov. Asi najznámejším spôsobom je vytvorenie drenáže. Pri práci postupujeme tak, že dno výkopu z vonkajšej strany zaizolovaného muriva upravíme do tvaru písmena V, vystelieme nopovou (alebo hrubou plastovou) fóliou a na ňu uložíme drenážnu odtokovú rúru. Následne výkop zasypeme štrkom veľkých frakcií alebo makadamovým kamenivom. Počas dažďa preteká voda medzerami pomedzi kamene do odtokovej rúry, ktorá môže ústiť do kanalizácie alebo trativodom do pôdy dostatočne ďaleko od zavlhnutej konštrukcie.

Stav drenážneho kameniva priebežne kontrolujeme a raz za niekoľko rokov preosejeme, aby sme ho zbavili naplavených nečistôt. Tak isto by sme mali pamätať aj na vytvorenie servisných otvorov k drenážnej rúre, aby sme mohli kontrolovať, či sa nezanáša a v prípade potreby ju prepláchnuť prúdom vody. Zaujímavým doplnkovým opatrením, ktoré pomôže znížiť hladinu spodnej vody v okolí stavby, je vyčistenie starej (alebo vykopanie novej) studne. Okolo studne sa vytvorí tzv. depresný kužeľ, ktorý „stiahne“ hladinu spodnej vody aj o 10 či 20 centimetrov, čo môže vlhnúcej konštrukcii výrazne pomôcť. Aby konštrukcie mohli čo najviac dýchať, budujeme okolo domu len paropriepustné povrchové úpravy. Namiesto betónových a asfaltových chodníkov a plôch teda radšej volíme exteriérovú dlažbu, ktorú kladieme do štrku alebo piesku. Aj takéto detaily pomáhajú uvoľňovať nežiaducu vlhkosť z pivníc. Ak sa totiž pôdna vlhkosť nemá kam uvoľňovať, zákonite „zaútočí“ na múry najbližšej konštrukcie.

Soli v murive
Ochrana pivníc a základov proti vlhkosti 4Voda, ktorá sa dostáva do konštrukcie, so sebou prináša rozpustné soli. Vplyvom vyparovania sa soli v murive hromadia. Keď voda vysychá, soli začnú kryštalizovať a okrem estetickej chyby (vytvárajú biele až svetlosivé škvrny) vážne poškodzujú omietky a neskôr aj tehlové murivo. Keď teda niektorou z vyššie spomínaných metód prerušíme šírenie vlhkosti v konštrukcii, musíme sa zaoberať aj otázkou, ako dostať soli von z muriva. Najprv odstránime starú poškodenú povrchovú úpravu a na holé steny nanesieme dočasnú, tzv. hladnú alebo obetovanú omietku, čo môže byť akákoľvek lacná, napr. vápenná omietka. Tá slúži na zachytávane solí, ktoré sa týmto procesom postupne dostávajú von z vlhkých konštrukcií. Po dlhšom čase (napr. po roku) omietku naplnenú soľami odstránime a steny sú pripravené na trvalé omietnutie.

Sanačné omietky
Vlhké murivo môžeme omietnuť napríklad sanačnými omietkami. Ide vlastne o celý systém jednotlivých omietkových vrstiev, ktoré zachytávajú zvyšky solí, chránia konštrukciu zvonka pred nepriazňou počasia, zvnútra dovoľujú zobytnenie priestorov a pritom umožňujú murivu dýchať a odparovať vlhkosť. Životnosť sanačných omietok je podmienená množstvom soli v murive, ktorá postupne upcháva póry. Ak ich teda väčšinu zachytí obetovaná omietka, môžu sanačné omietky plniť svoju funkciu celé desaťročia. Pri svojpomocnej aplikácii týchto systémov musíme veľmi presne dodržiavať technologické postupy stanovené výrobcom, inak sa môže stať, že sanačné omietky nebudú správne fungovať. Rovnako by sme sa mali vyhnúť lacným a nekvalitným prípravkom a kupovať len certifikované systémy od výrobcov, ktorí deklarujú zloženie omietkových zmesí podľa noriem WTA. V tomto prípade sa rozhodne vyplatí investovať do kvality.

Postupnosť krokov

Ochrana pivníc a základov proti vlhkosti 5Nie je ľahké určiť presný zdroj vlhkosti v objekte, ani účinný spôsob na jej odstránenie. Môžeme len vyhodnocovať rozličné faktory, ktoré na konštrukciu pôsobia, a na ich základe sa rozhodnúť pre konkrétne opatrenia. Asi najrozumnejšou je metóda postupných krokov. Začneme jednoduchšími zásahmi a po každom z nich istý čas počkáme, aby sme videli, nakoľko je účinný. Ak je vlhkosti stále priveľa, pristúpime k ďalšiemu opatreniu. Keď teda nestačí otvoriť pôvodné prieduchy, môžeme vyrobiť nové vetracie otvory. Následne môžeme odkopať konštrukciu z vonkajšej strany, aplikovať nopovú fóliu, vytvoriť drenáž... Takto postupne realizujeme jednotlivé zásahy a neúčinné metódy vymieňame za účinnejšie, až kým vlhkosť neklesne na akceptovateľnú úroveň. Napokon aplikujeme sanačné omietky a pivnica je pripravená na užívanie. Realizácia postupných krokov je výhodná v tom, že pri nej môžeme ľahko opravovať prípadné omyly v predpokladoch, z ktorých sme vychádzali. Použitie postupnosti metód od jednoduchých k zložitejším nám v konečnom dôsledku pomôže ušetriť mnoho peňazí, pretože nemusíme zbytočne platiť za nákladné sanačné úpravy, ktoré sú nepotrebné alebo neúčinné.


Text: Milan Bohunický
Foto a odborná spolupráca: Oto Makýš
Zdroj: časopis Urob si sám

Ing. Oto Makýš, PhD., je pedagógom na katedre technológií stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Profesijne sa zameriava na záchranu a obnovu pamiatkových budov na Slovensku aj v zahraničí.

Komentáre

Božena Wohlandová | 26.10.2014, 10:46
Ahojte, máme starý /dá sa povedať, že už zrekonštruovaný/ dom, približne z roku 1940. No problém s pivnicou sme neprekonali. Pivnica sa nedá odkopať, lebo nad ňou je vstup s 3 schodmi a pochôdznou plochou 1m x 1m. Vlastne pod chodbičkou, cez ktorú vstupujeme do obytnej časti je tá neslávna pivnička, v ktorej je nadmerná vlhkosť a stále ju cítime. Do pivnice sa nám vstupuje cez kúpeľňu, v ktorej je našťastie okno 90cm x 90cm. Vetranie je však problematické, lebo do malého okienka v pivnici sme museli dať vývod z plynovej turbo-pece a ľudia, ktorí robia plastové okná, nám nevedeli spraviť okienko v malom otvore, ktorý zostal popri rúre. No musíme mať zbytok otvoru zapchatý, aby nás nenavštívili drobné zvieratká. Keď sme začali s rekonštrukciou domčeka, celé steny aj strop v pivnici sme oškrabali a dali sme novú omietku. Vybielili sme celú miestnosť, no na druhý deň ak sme prišli na stavbu, všetky steny boli postekané, no hrúza. Ozaj, v rohu v pivnici je otvor do trativodu, ale vyzerá, že je nefunkčný, hrdzavý. Je neupchatý, neviem či by sme ho mohli zapchať. Prosím o radu čím by sme mohli pivnicu zvnútra natrtieť, aby múry neplesneli a nevlhli. Pred náterom by sme mali steny nastriekať napríklad savom proti plesni? Podlaha je betón a tam by som chcela dlažbu, môže byť?
Skalná | 23.11.2013, 22:11
Dobrývečer,mám chemicky injektovanú jednu stenu sokla domu z vnútra pivnice.Stena je z vnútra suchá,ale zvonku keď prší stena viditeľne zvlhne a vlkosť sa tlačí hore po stene.Za suchého počasia uschne rýchlo.Dá sa tej stene pomôcť zvonku,aby nevlhla?napr.aj natretím vodným sklom,alebo iným prípravkom?Podotýkam,že základy mám dodatočne izolované nopovou fóliou a štrkovým násypom.Poraďte prosím. Ďakujem
Alfonz Šuran | 12.06.2013, 18:43
Dobry den, mozete prosim strucne popisat postup prace pri izolovani vodnym sklom. Dakujem!
Ondosnv | 28.03.2013, 07:33
Čaute, mám starý dom, neni odizolovaný, steny mam vlhké, chcem to odstrániť, potrebujem radu kde mám začať, čítal som ten článok v časopise "Urob si sám". Kde začať? kopaním vzduchovodov vo vnútri domu? či kopaním kanálu z vonkajšej strany domu alebo kopaním drenáže okolo domu? Ďakujem za pomoc, steny mám čo rok tak vlhkejšie, injektáž a podrezávanie nechcem.
| 28.10.2014, 22:03
pozri si systém IGLU
Vagservice | 17.03.2012, 19:17
Neplaťte peniaze podvodníkom.Žiadna injektáž nefunguje, dal som si na injektovať starý dom tlakovou injektážov, tiež ma presviedčali ake je to účinne ako to spevní dom, ako sa to viaže s vlhkosťou a už po dvoch rokoch, znova opadané omietky,je to obyčajna pur pena nastriakana do muru a to veru nefunguje určite.
| 04.10.2014, 17:12
Pre Vagservice: asi Vas niekto natiahol... To vsak neznamena, ze injektaz nefunguje!! Ak je niekto profesional a pozna injektaznu technologiu, dokaze zastavit akukolvek formu vody. Existuje mnozstvo druhov materialov ako aj mnozstvo druhov muriv a zavlhnutia. Odporucam oslovit seriozne firmy, nie zivnostnikov, ktori sa tvaria, ze vedia o co ide. Cest vinimkam.
Gggg | 21.03.2012, 21:39
ahoj!vodne sklo !To funguje!
Peterko | 18.09.2012, 13:47
halóóó,náhodou som teraz čítal tvoj komentár...v 120 - ročnom dome /pálená tehla/ mi opadala omietka, pomohla by podľan teba injektáž a vodné sklo? ako ďaleko od seba vŕtať? Poraď, pomôžeš, ďakujem: peterko@netkosice.sk
Luxac50 | 10.02.2012, 09:54
zasadna chyba na izolacii z boku, je pouzitie obycajnych iz. pasov tie sú makke a nopova folia ich nopkami predierkuje, takze treba pousit iz. na to urcene. pozor je to dolezite naklady na opravu sa rovnaju nakladom pred opravaou.
Stavitel | 04.03.2012, 19:59
čo to tu trepeš ? nopová iz. je na odvetrávanie vlhkosti z muriva. a ty chceš odvetrávaniu zabrániť izolačnými pásmi.
Picolo55 | 20.04.2012, 09:54
Staviteľ máš pravdu ty!
Najnovšie knihy a časopisy
Reklama