Rozšírte záhradu o ďalší rozmer

17.3.2011
O ohni sa toho veľa hovorí: zlý pán, dobrý sluha... Pravda je, že jeho svetelné čaro aj teplo spríjemňujú a predlžujú pobyt v záhrade. Navyše, v kozube či na grile si možno pripraviť rozmanité jedlá, ktoré si nás ihneď získajú svojimi vôňami a chuťami. Takéto chvíle, spojené so spoločným posedením s priateľmi, neodmysliteľne patria k oddychu najmä vo vidieckom prostredí, na víkendovej chalupe alebo chate.
Záhrada a jej zákutia i okolie chaty či záhradného domčeka s kozubom, grilom či jednoduchým ohniskom poskytujú veľa možností na posedenie pri ohni a zároveň na prípravu jedla.

Exteriérový kozub a jeho umiestnenie
Rozšírte záhradu o ďalší rozmer 5Kozub je stavba, ktorá má pred vetrom chránené ohnisko s roštom a komínový sopúch na odvádzanie dymu, a tak predstavuje kvalitatívne najlepšiu možnosť využitia otvoreného ohňa. Oheň v kozube musí dobre horieť, nesmie dymiť a má tiež hriať, preto sa pri jeho stavbe musia bezpodmienečne dodržať niektoré technické zásady a bezpečnostné predpisy. Okrem toho je veľmi dôležité jeho správne umiestnenie vo vonkajšom priestore záhrady.

Stabilný vonkajší kozub môžeme postaviť na kryté alebo otvorené miesto určené na oddych alebo ho napojiť na záveternú stenu v blízkosti domu. V záhrade využívame prirodzenú členitosť terénu alebo už postavené múriky terás. V rovinnom teréne volíme miesto ľahko dostupné z domu, najlepšie chránený kút alebo ohyb cestičky. Optimálne umiestnenie predpokladá, že smery prevládajúcich vetrov budú využité na lepší ťah ohniska a odvedenie dymu do voľného priestoru. Kozub preto nestaviame na náveternej strane pozemku, ale tak, aby bol chránený pred vetrom. Takisto ho v nijakom prípadne nesmieme postaviť pod korunami stromov.

Ak kozub umiestnime nesprávne, osoby sediace v jeho blízkosti budú z jednej strany v dosahu príjemne sálajúceho tepla, kým z druhej strany budú vystavené nepríjemne prúdiacemu vzduchu. Tento jav sa prejavuje najmä počas chladnejších dní alebo na jeseň. Ideálne je také umiestnenie, aby žiar z ohniska vyhrieval aj zadnú stenu za kozubom, pri ktorej sú lavice na sedenie. Kozub by mal byť nižší, aby sme aj v sede mohli hľadieť do ohňa a aby sa nám lepšie pripravovalo jedlo.

Vonkajšie kozuby môžu stáť v záhrade i samostatne, bez pevného začlenenia do záveterného múru alebo steny domu a nemusia byť murované – môžu byť prenosné. Využitím prenosného kozuba môžeme flexibilne ovplyvniť výber vhodného miesta.

Stavba murovaného kozuba
Rozšírte záhradu o ďalší rozmer 6Na začiatok treba povedať, že takáto stavba je náročná. Aby sa podarila, je nevyhnutné dodržať niektoré podmienky. Preto ju buď zveríme do rúk odborníka, alebo sa na ňu pripravíme štúdiom odbornej literatúry, alebo – najlepšie – oboje.

Pred začiatkom stavby si treba spraviť jednoduchý projekt s prepočtami a vzájomnými veľkostnými vzťahmi: k najdôležitejším zásadám, ktoré treba zohľadniť, patrí dobre dimenzovaný komín (jeho výška a svetlosť komínového otvoru), primeraná veľkosť ohniskového otvoru (výška, šírka, hĺbka) a vhodný materiál (ladiaci so stavebnou časťou okolia).

Hlavnou podmienkou dobrej funkcie kozuba je komín. Musí byť dostatočne vysoký a mať vhodnú svetlosť. Pri záhradných kozuboch sa musíme zvyčajne uspokojiť s výškou 3 až 4 m (vnútorné kozuby majú 8-metrové komíny), preto treba zväčšiť svetlosť komínového prieduchu na 30 × 30 cm.

Najčastejšie sa buduje kozub s ohniskovým otvorom s výškou 50 cm, so šírkou 60 až 70 cm a s hĺbkou 40 cm. Tento pomer je dôležité dodržať, aby mal kozub správny ťah. Ohnisko kozuba staviame tak, že jeho bočné steny i hornú časť zadnej steny smerom dozadu zošikmíme, aby odrážali teplo von. Spaľovacia komora sa v hornej časti zužuje do dymového hrdla, nadväzujúceho na komín štrbinou, ktorá sa uzatvára dymovou klapkou. V spodnej časti komína nad dymovým hrdlom je výstupok, tvoriaci priehlbinu vratného dna. Jeho účelom je usmerňovať chladný vzduch klesajúci komínom a obracať ho nazad, aby nezrážal dym do kozuba a aby kozub nedymil (smerom von z ohniskového otvoru).

Materiál
Rozšírte záhradu o ďalší rozmer 2Vyberáme ho tak, aby ladil s okolím – so soklom domu, záveternou stenou, prípadne s dlažbou odpočívadla. Môže to byť tehlové škárované alebo hrubo omietnuté murivo či škárovaný prírodný kameň. Dno a vnútorné steny ohniska vymurujeme šamotovými tehlami (na šamotovú maltu s prídavkom vodného skla), ktoré nepraskajú pri vysokom žiare.

Príslušenstvo
Do ohniska kozuba vkladáme rošt, ktorý je podmienkou dobrého horenia polien. Rošt zvaríme z oceľových prútov s kruhovým alebo hranatým prierezom. Má podobu mriežky na nožičkách vysokých 5 až 7 cm a zvýšené okraje, aby drevo nevypadávalo von.

Na hlavu komína dávame plechovú striešku, ktorá kozub chráni pre zatekaním dažďovej vody. Striešku, najčastejšie v tvare vlnovky, umiestňujeme 25 až 30 cm nad ústím komína na kovové tyčky; môžeme sem pridať aj zachytávač iskier z drôteného pletiva.

Na murovaný kozub môže nadväzovať i zakryté miesto na uskladnenie zásoby suchého dreva a kozubového náradia (kliešte, kutáč, lopatka, metlička, mech).

Prenosný kozub
Prenosný kozub je vhodným riešením vtedy, keď máme odpočinkové miesto už urobené a so stabilným kozubom sme nepočítali. Prenosný kozub má výhody, ktoré ocenia najmä ľudia, čo sa nechcú zaťažovať zložitou výstavbou murovaného kozuba, chcú ušetriť prostriedky, no nechcú sa vzdať pôžitku spojeného s posedením pri voľnom ohni a zároveň oceňujú variabilitu umiestnenia. Prenosný kozub nám pomôže predĺžiť pobyt na verande počas chladného večera tým, že ho jednoducho prisunieme bližšie k ochrannej stene a vyhrejeme ním miesto určené na oddych.

Prenosné kozuby môžu mať rozličný tvar i usporiadanie a ich praktický význam je v tom, že dym odvádzaný komínom neobťažuje okolie. Môžu byť zhotovené celé z hrubšieho plechu (1,5 mm), s ohniskom prístupným jednostranne alebo z obidvoch strán. Pri týchto kozuboch, slúžiacich ako voľné ohnisko, čiastočne ustupujeme od prísnych zásad, ktoré je nevyhnutné dodržať pri murovaných stabilných stavbách. Pri vhodnom stvárnení môže pôsobiť ako výtvarný prvok záhrady s úžitkovou funkciou.

Kombinovaný kozub
Rozšírte záhradu o ďalší rozmer 3Kombinovaný kozub, ktorého jednotlivé časti sú spravidla zhotovené kombináciou rôznych materiálov je neprenosný. Kozub tvorí ohnisko s roštom, umiestnené stabilne na kamennej podmurovke, a odnímateľný plechový zberač dymu s komínom (môže byť hranatý alebo okrúhly, so svetlosťou 30 cm), ktorého výška nepresahuje 2 až 3 m. Tieto kozuby poskytujú veľkú variabilitu v stvárnení a sú vhodné do moderných záhrad, lebo pôsobia odľahčene tým, že zberač dymu je z kovového materiálu.

Obľúbenou novinkou v našich podmienkach je široká ponuka kozubových zostáv ponúkaných v predajniach so záhradkárskymi potrebami, ktoré sa na vybranom mieste záhrady dajú zostaviť svojpomocne. Zostava (z niekoľkých nespojených častí) tvorí prechodný variant medzi kozubom a grilom. Má chránené ohnisko s grilovacím miestom, nad ním zberač dymu a krátky komín. Nevýhodou je, že zostava je unifikovaná, takže nemusí vždy vhodne zapadnúť do už vytvoreného exteriéru záhrady.

Grily

Grily slúžia výhradne na kulinárske účely a sú ďalšou možnosťou využitia ohňa v záhrade. Mäso opečené na grile s dreveným uhlím má zvláštnu, príjemnú chuť a vôňu, odlišnú od mias pripravovaných bez dymu. Pre dym, ktorý drevené uhlie vydáva, možno tento spôsob úpravy jedla využiť iba vonku.

Základom každého grilu je rôzne upravený rošt na tlejúce drevené uhlie, nad ktorým je upevnená mriežka na opekanie mäsa. Namiesto mriežky sa nad rošt môže zavesiť aj ražeň, na ktorý sa jedlo nabodne. Gril môže byť:
  • Rozšírte záhradu o ďalší rozmer 4stabilný – najčastejšie je murovaný a je vhodné vybudovať ho v blízkosti miesta určeného na odpočinok. Murované teleso grilu (väčšinou z neomietaných tehál) nemá byť príliš vysoké a je vhodné, ak jeho súčasťou je aj sklad dreva a menšia pracovná plocha na prípravu jedla a príručné umiestnenie korenín a pracovných pomôcok. Hlavnými funkčnými časťami grilu sú mriežka na úpravu jedla a rošt na drevené uhlie, ktoré sú umiestnené nad sebou vo vzdialenosti 15 až 20 cm. Je vhodné, ak sú tieto časti položené na zabudovaných nosníkoch (v zvislých múrikoch telesa grilu) voľne tak, aby sa dali vyberať, lebo je tým zabezpečené ľahké čistenie oboch častí. Vhodným materiálom na zhotovenie grilovacej mriežky sú kusy plochej ocele, rošt na uhlie (dierovaný) môže byť z oceľového plechu. Vhodná je nehrdzavejúca oceľ, skrutky a kovania by mali byť mosadzné alebo pozinkované, aby nehrdzaveli. Pri stavbe grilu musíme pamätať na niekoľko zásad. Je to predovšetkým dostatok miesta na prípravu jedla pred grilovaním, teda pracovná plocha, priestor na odkladanie riadu, doplnkov, korenín, miesto na uloženie dreveného uhlia, pomôcok na udržiavanie ohňa, osvetlenie pracovnej plochy i okolitého priestoru, dláždená plocha pred grilom a pohodlné miesto na stolovanie pre viacerých ľudí;
  • prenosný gril – nevyžaduje žiadne stavebné úpravy a môžeme ho variabilne využiť na hociktorom vhodnom mieste záhrady, átria alebo terasy, kde je dostatok miesta pre stolujúcich. Predávajú sa plechové grily, ale aj keramické v tvare misy na kovových nôžkach. Prenosný záhradný gril ľahkej kovovej konštrukcie však dokáže zhotoviť každý šikovný remeselník či domáci majster. Konštrukciu zo stojančeka, zavesenej misy na drevené uhlie a grilovacej mriežky možno zhotoviť aj ako rozoberateľnú, aby sa dala bez problémov uskladniť a využiť najmä počas výletov do prírody.

Ohnisko
Ohnisko je najjednoduchšia stavba na využitie ohňa v prírode alebo v záhrade. V záhrade alebo pri chate je najdôležitejšie jeho umiestnenie a úprava okolia, lebo nevýhodou ohniska oproti kozubu a grilu je to, že oheň nie je chránený pred vetrom.

Rozšírte záhradu o ďalší rozmer 7Trvalé ohnisko je najlepšie umiestniť v odľahlejšom kúte záhrady, môže to byť na jej konci či blízko hranice pozemku, aby nás neusmernený dym z ohňa neobťažoval v dome. Ideálnym miestom je vzdialenejšie vydláždené miesto určené na oddych, ktoré nám umožní pohodlné sedenie pri ohni, kotlíkové varenie i čistenie a údržbu miesta (vyberanie popola a pod.). Je tiež vhodné využiť mierne svahy, terénne vlny alebo nerovnosti a ohnisko čiastočne a z jednej strany zapustiť do terénu.

Ohnisko má najčastejšie tvar kruhovej priehlbiny s hĺbkou 20 cm. Jej priemer by mal byť 70 až 80 cm, aby malo ohnisko dostatočný ťah a aby sme drevo nemuseli rezať na zbytočne krátke kusy. Ohnisko môže mať i tvar štvorca alebo obdĺžnika (horšie sa čistí), pričom môže byť nielen zapustené, ale aj mierne nad terénom alebo spojené s grilom.

V mieste predpokladaného ohniska vykopeme jamu hlbokú približne 60 cm. Dno bude lievikovito zúžené s drenážnou priehlbinou uprostred. Jamu vyplníme dvoma vrstvami kameniva. Začneme väčšími kameňmi (pôsobia ako drenáž) a na ne položíme drobnejšiu štrkovú frakciu, v hornej časti bude už len piesková vrstva. Touto úpravou zaistíme dostatočné odvodnenie ohniska i v ťažšom teréne (napríklad s ílovitou pôdou). Ohniskovú priehlbinu obrubujeme plochými kameňmi (môžu byť i ostro pálené tehly alebo betónové i drobné kamenné dlaždice), aby sme zabránili prípadnému rozšíreniu ohňa na suchú trávu. Obruba môže byť v úrovni okolitej plochy, no pekne pôsobí aj vyvýšená alebo z kontrastného materiálu. Pri budovaní obruby do nej na dvoch protiľahlých stranách zabetónujeme krátke kovové rúrky, do ktorých sa zasadia vidlice na ražeň.
Ak ohnisko umiestňujeme na vydláždené miesto určené na oddych, vynecháme uprostred kruhové miesto, ktoré dostatočne prehĺbime na drenáž, a jeho steny obložíme kameňom. Kruhový obvod jamy zhora vydláždime plochými kameňmi, dlaždicami alebo vybetónujeme. Dno môžeme tiež vyložiť menšími kameňmi kladenými do piesku, prípadne iba vysypať štrkom alebo pieskom. Dôležitým doplnkom ohniska sú vidlice na ražeň alebo tyč na zavesenie kotlíka.

Palivo
Drevo je obľúbeným palivom pre všetky otvorené ohne do vnútorných i exteriérových kozubov. V záhrade sa na zakladanie a udržanie ohňa používa zvyčajne iba drevo. Dym z dreva má charakteristickú príjemnú vôňu, ktorá spolupôsobí pri vytváraní atmosféry, navyše, netvorí mastné sadze.

Najvhodnejšie na spaľovanie je tvrdé drevo listnáčov. Horí pokojne dlhým plameňom, málo praská a dlho dohorieva. Najlepšie je drevo agátové, ktoré (podobne ako breza) horí aj mokré. Staré ovocné stromy – jabloň, čerešňa a slivka – sú takisto veľmi dobrým palivom, lebo vytvárajú charakteristický, modrastý a voňavý dym. Veľmi nepríjemný je suchý smrek, ktorý silne praská a vystreľuje uhlíky von z kozuba.
Drevo skladujeme vonku na vzduchu, ale chránené pred dažďom pod strieškou, pri skladovaní v pivnici totiž plesnivie. Používame uležané (nie čerstvé) hrubšie polená dlhé 20 až 50 cm, podľa veľkosti kozuba či ohniska, a kladieme ich táborákovým spôsobom – do kozlíka a kôrou nahor. Zapaľovať oheň je najbezpečnejšie pomocou papiera, drevitej vlny, podpaľovača alebo triesok. Je vhodné, ak si v blízkosti kozuba, grilu i ohniska urobíme chránené miesto na určitú zásobu dreva, aby sme k ohňu nemuseli nosiť každé polienko.

Text: Ing. Ľubica Lešinská, PhD.
Foto a kresby: autorka


Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.
Najnovšie knihy a časopisy
Reklama