Stromy a kríky ako solitéry v záhrade

10.6.2010
Dôležitou vlastnosťou vegetácie v záhrade s obytnou funkciou je jej kompozičné priestorotvorné pôsobenie. V kontraste so zelenými plochami trávnika vytvárajú dreviny v skupinách, pásoch i jednotlivo hmoty, výrazné v priestore svojimi tvarmi, olistením, farbou a premenlivosťou počas roka. Pôsobenie dreviny je najvýraznejšie, teda hneď si ju všimneme, ak je umiestnená solitérne – stojí osamelo v trávniku alebo pred menej výrazným pozadím. Výber druhov do solitérneho postavenia je preto zvlášť dôležitý.

Solitéry
Solitérne postavenie umožňuje vegetačnému prvku – stromu, kríku – vyvíjať sa do krásy a tvaru charakteristického pre daný druh, pretože ho nič v priestore neobmedzuje, žiaden konkurent mu neuberá slnečné lúče, ani živiny z pôdy. Charakteristický tvar, dobré vyfarbenie alebo zakvitnutie celej rastliny je prednosťou dreviny v solitérnom postavení.

Pre solitérne umiestnenie sa vyberajú trvácne dlhoveké dreviny – zaujímavé listnáče alebo ihličnany. Najlepšie je pred listnaté pozadie umiestniť ihličnan, pred ihličnaté listnáč. Z opadavých listnatých drevín môžeme využiť druhy s farebnou kôrou (žltou, červenou, zelenou) alebo plodmi, zotrvávajúcimi na konárikoch i dlhodobo počas zimy. Kompozíciu oživíme rozmiestnením niekoľkých solitérov v istom rytme, aby mohol pohľad pozorovateľa postupne prechádzať celou záhradou od akcentov v niekoľkých zákutiach k dominante kompozície. Solitérne môžeme do centier pozornosti umiestniť stromy (veľkosťou zodpovedajúce mierke daného záhradného priestoru), ale aj vyššie alebo tvarovo zaujímavé kríky, a to ihličnany i listnáče.

Ihličnany vhodné ako solitéry
Stromy a kríky ako solitéry v záhrade 8Ihličnany sa používajú v záhrade najmä na vytvorenie skupín, zelených stien na delenie priestoru a na vytvorenie tmavšieho pozadia. Ako solitéry sú vhodné menšie a užšie druhy smrekov (Picea pungens Hoopsii´), jedlí (Abies coreana), borovíc (Pinus strobus Densa´, P. silvestris Watereri´), tisu (Taxus baccata Fastigiata Aureomarginata´), tiež tuje (Thuja occidentalis Sunkist´), cyprušteky (Chamaecyparis lawsoniana Erecta Aurea´, Ch. pisifera Plumosa Aurea´) a borievky (Juniperus chinensis Kuriwao Gold´), do chránených polôh v teplejších oblastiach aj céder (Cedrus), cédrovec (Calocedrus), cyprusovec (Cupressocyparis) a tujovka (Thujopsis). Ako solitéry (alebo na spestrenie skupín) sa využívajú najmä tvarové a farebné kultivary ihličnanov.

Tvarové kultivary
Do solitérneho postavenia sa hodia stĺpovité kultivary cyprušteka (Chamaecyparis lawsoniana Alumii´), tisu (Taxus media Hiksii´) a tuje (Thuja occidentalis Smaragd´) aj previsnuté a stĺpovité kultivary borievky (Juniperus rigida, J. communis Hibernica´) a smreka (Picea abies Inversa´).

Kultivary s pokrútenými vetvičkami

Kultivary s pokrútenými, padavými alebo trčiacimi, vetvami pôsobia veľmi zvláštne svojou odlišnosťou od ostatných drevín. Známy „hadí smrek“ je kultivar smreka obyčajného (Picea abies Virgata´), s hadovito rastúcimi, hrubými, málo rozvetvenými konármi, nepravidelne vyrastajúcimi z kmeňa rôznym smerom. Riedko rozkonárený je i kultivar smreka Cranstonii´, ktorého vetvy sú pokryté hrubými ihlicami.

Farebné kultivary
Prirodzená farba olistenia ihličnanov sa pohybuje od svetlozelenej po tmavozelenú až sivastú. Kultivary majú farbu predovšetkým v odtieňoch žltej a žltozelenej alebo sivej až sivomodrej. Farebné kultivary ihličnanov sa označujú latinskými názvami Aurea´ alebo Lutea´ či Gold´. Bohatá je aj škála odtieňov striebornej s názvami Alumii´, Argentea´ alebo Alba´. Sivé a modrasté farby sa označujú názvami Alumii´, Glauca´, Blue´. Jestvujú však i kultivary panašované – akoby postriekané inofarebnými škvrnkami alebo pásikmi. Sú to Variegata´, Aureo-variegata´ či rôznofarebne lemované, najčastejšie bielou alebo žltou, napríklad  lemované Zebrina´.

Vhodné vždyzelené dreviny
Stromy a kríky ako solitéry v záhrade 7Do solitérneho postavenia sa zo vždyzelených drevín hodia vyššie kríky. Sú to cezmína (Ilex aquifolium) , vavrínovec (Prunus laurocerasus), hlohyňa (Pyracantha coccinea Mohave´), rôzne tvarovaný krušpán (Buxus sempervirens), neopadavé dráče (Berberis julianae), vyššie rododendrony (Rhododendron hybr., R. catawbiense), skalník (Cotoneaster salicifolius), bršlen (Euonymus fortunei Vegetus´), kalina (Viburnum rhytidophyllum). Počas celého roka sú pôsobivé olistením a najčastejšie kompaktným tvarom. Mnohé z jari kvitnú nápadným kvetenstvom hýrivých farieb (rododendrony) alebo pôsobia v jeseni i zime množstvom červených plodov (hlohyňa, skalník) žiariacich medzi zelenými listami zotrvávajúcimi na kríku. Najlepšie pôsobia umiestnené v záujmových bodoch kompozície (výborne sa kombinujú s ihličnanmi, vyniknú i v susedstve drevín s farebnou kôrou alebo druhov kvitnúcich skoro na jar).

Pri umiestnení do solitérneho postavenia si treba uvedomiť, že vyžadujú polohu chránenú pred zimným slnkom a mrazivými, vysušujúcimi vetrami z východu. Vyhovuje im chránené polotienisté stanovište, vhodné sú miesta na severnej strane domu, chránené skupinou ihličnanov. Plné slnko znesú druhy pochádzajúce zo Stredomoria – krušpán, hlohyňa, ale v období bez mrazu ich treba polievať aj počas zimy.

Listnaté stromy
Okrasné listnaté stromy strednej veľkosti a menšie sú najvhodnejšími solitérmi do záhrady. Sú to okrasné jablone (Malus), japonské čerešne (Prunus japonica), čremchy, višne a slivky (Prunus), cudzokrajné hlohy (Crataegus), jarabiny (Sorbus), jaseň mannový (Fraxinus ornus), japonské javory (Acer palmatum), kultivary briez (Betula), vŕb (Salix), agátu (Robinia), katalpy (Catalpa) a ďalšie. Vytvárajú priestorovú zeleň, značne prevyšujúcu výšku plota. Poskytujú tieň v letnom období, preto sa hodia k odpočívadlám, do solitérneho postavenia v trávniku, pred kontrastné pozadie i do kúta záhrady. Pri umiestňovaní stromu k domu treba mať na pamäti veľkosť stromu v dospelosti.

Tvarové kultivary – s guľovitou korunkou a previsnuté
Stromy a kríky ako solitéry v záhrade 4Listnaté stromy pôsobia svojou guľovitou korunkou dvihnutou do priestoru výrazne odlišne od ostatnej vegetácie, preto sa hodia do blízkosti budovy a do vstupných priestorov predzáhradiek, kde sa uplatní ich menší vzrast. Používajú sa najmä kultivary agátu (Robinia pseudoacacia Umbraculifera´, Bessoniana´), javorov (Acer platanoides Globosum´, Acer campestre Nanum´), višní (Prunus cerasus Plena´, Prunus fruticosa štepená na kmieniku) alebo katalpy (Catalpa bignonioides Nana´).K previsnutým kultivarom patrí vŕba rakytová (Salix caprea Kilmarnock).

Bizarné kultivary s pokrútenými vetvičkami
Niektoré kultivary listnatých drevín sa svojimi zvláštne pokrútenými vetvičkami uplatnia najmä v bezlistom stave. Majú latinské sú označené Tortuosa´ alebo Contorta´. Sú vhodné na umiestnenie blízko pozorovateľa alebo do solitérneho postavenia. Najčastejšie sa v záhradných úpravách používa lieska (Corylus avellana Contorta´) alebo vŕba Matsudova (Salix matsudana Tortuosa´).

Strihanolisté kultivary
Strihanolisté kultivary sa uplatňujú len medzi listnatými drevinami a líšia sa od pôvodného druhu tým, že majú listy viac laločnaté než pôvodný druh. Laloky zasahujú do listovej čepele hlbšie alebo je ich viac. Dreviny preto pôsobia vzdušnejšie a ľahšie, najmä v spojení so svetlou farbou olistenia. Označujú sa ako Dissectum´ alebo Laciniata´. Najznámejšie, a vhodné i do záhrad, sú obľúbené kultivary japonských javorov (Acer palmatum Dissectum´, Acer palmatum Dissectum Ornatum´, Acer japonicum Aconitifolium´), ale aj breza (Betula verrucosa Dalecarlica´),

Farebné kultivary
Prirodzená farba listnatých drevín sa pohybuje v rôznych odtieňoch zelenej,  kultivary ju však mávajú pestrejšiu. K zlatistým a belavým odtieňom sa pridávajú i červené (Rubra´) a purpurové (Purpurea´, Atropurpurea´) až čierne (Nigra´). Pri panašovaných kultivaroch bola okrem žltej a bielej vyšľachtená aj ružová farba škvŕn (Roseo-marginata´).

Listnaté kríky
Stromy a kríky ako solitéry v záhrade 6V menších záhradách a malých priestoroch môžeme celú kompozíciu vegetačnej zložky vytvoriť z kríkov. Veľmi vhodné sú bohato kvitnúce druhy a kultivary s okrasnými plodmi. Vyššie kry sa dajú použiť ako náhrada za stromy, vhodné sú nízke javory (Acer palmatum Atropurpuraeum), previsnutý štedrec (Laburnum watereri), škumpa vlasatá (Cotinus coggygria Royal´), sumach pálkový (Rhus typhina), agát srstnatý (Robinia hispida Macrophylla) ), orgován (Syringa), magnólia (Magnolia soulangiana, Magnolia stellata), muchovník (Amelanchier lamarckii), budleja (Buddleia davidii), hamamel (Hamamelis mollis), drieň japonský (Cornus kousa var. chinensis), baza červená (Sambucus racemosa Plumosa Aurea´).
Strihanolisté kultivary sa uplatňujú aj u listnatých kríkov, ako je karagana (Caragana arborescens Lorbergii´) a kultivary sumachov (Rhus typhina Disecta´, Rhus glabra Laciniata´).

Použitie tvarových a farebných kultivarov
Správne použitie dreviny odlišného tvaru od ostatnej výsadby vychádza z jej kontrastného pôsobenia. Tvarový kultivar je vhodný najmä do solitérneho postavenia. Čím je tvar bizarnejší, tým dôležitejší je výber správneho miesta, ktorý sa odvíja od charakteru pozadia a ďalších susediacich prvkov. Kým stĺpovitých i guľovitých tvarov môžeme v záhrade zoskupiť i niekoľko, previsnuté tvary opakovanie neznesú, vhodné sú len ako jedinečné solitéry. Pozadie pre tvarový kultivar má byť nenápadné, nemajú sa v ňom opakovať tvary solitéru.
Vyšľachtené kultivary s iným než zeleným olistením sú takisto ako tvarové kultivary nápadné, preto sú vhodné ako solitéry. Vo vzťahu solitéru a jeho pozadia je pre farebný účinok dôležité priraďovať k sebe chladné farby a nemiešať ich s teplými. Žlté a zlaté kultivary sa hodia do skupín so svetlozelenými a sviežozelenými odtieňmi olistenia, sivé a sivomodré v kombináciách s tmavozelenými. U listnáčov môže zasa predsadba príliš svetlej dreviny ako solitéru pred tmavým pozadím pôsobiť príliš kontrastne. Opatrne, s citom treba používať červenolisté kultivary, radšej v menšom množstve.

Výsadba solitérov
Stromy a kríky ako solitéry v záhrade 5Výsadbe solitérov treba venovať osobitnú pozornosť, lebo osamotené postavenie ich predurčuje k tomu, že zvlášť pozorne vnímame nielen ich tvar a veľkosť, ale aj kondíciu a zdravotný stav. Dreviny do solitérneho postavenia sú spravidla aj drahšie, preto je dôležité zabezpečiť ich zakorenenie na novom mieste správnou výsadbou.

Výsadbový plán
Výsadbový plán zobrazuje rozmiestnenie vegetácie – solitérov, kríkových skupín, odlíšenie ihličnanov a listnáčov – na ploche záhrady a zabezpečí nám správny vzťah medzi veľkosťou skupín v pozadí a umiestnením solitéra. Nesmie sa nám stať, že najprv vysadíme solitér a potom sa nám zaň nezmestí ďalšia doplňujúca výsadba. Druhy a kultivary potom na pláne označíme názvami alebo číslami, ku ktorým vo vysvetľujúcej legende priradíme názvy i s počtami kusov.

Vo výsadbovom pláne vyznačíme aj základný systém prenosu návrhu z nakresleného (papierového) zobrazenia do skutočnosti – pomocou vytyčovacích osí alebo štvorcovej siete. Umiestnenie solitérov sa odvíja od hlavnej vytyčovacej osi, ktorá sa kreslí ako spojnica dvoch jestvujúcich pevných bodov alebo ako priame predĺženie od jedného pevného bodu (predĺžená línia steny od rohu domu). V zmeraných vzdialenostiach na osi sa vedú odmerané kolmice k bodom výsadby (stredom budúcich jám).

Čas výsadby
Stromy a kríky ako solitéry v záhrade 9Čas výsadby sa odvíja od rastu koreňovej sústavy, ktorá má dve intenzívne fázy – máj, jún a september, október. Najvhodnejšími ročnými obdobiami na vysádzanie okrasných drevín sú preto jeseň a jar. V menej priaznivých klimatických podmienkach a pri chúlostivejších druhoch uprednostňujeme jarné obdobie. Najvhodnejším časom na výsadbu drevín je koniec leta (pre ihličnaté a vždyzelené dreviny) a jeseň pre listnáče (od polovice októbra do príchodu silnejších mrazov) alebo skorá jar (od polovice marca do mája). Na jar (niekedy už vo februári) nastupuje obdobie výsadby opadavých listnáčov, ktoré trvá do apríla, kým nie sú silne narašené. Potom nasleduje výsadba vždyzelených kríkov a ihličnanov s balom do konca mája. Ešte začiatkom júna možno vysádzať dreviny v kontajneroch. Pri neskoršej výsadbe je nebezpečenstvo nástupu počasia s vysokými teplotami a intenzitou slnečného žiarenia, rýchleho presýchania pôdy, čo môže spôsobiť, že sa rastliny neujmú a vyschnú. Bežné druhy listnatých okrasných drevín sa vysádzajú bez koreňových balov, pričom musíme dbať, aby korene rastlín nezaschli. Dreviny pestované v kontajneroch majú dokonalé baly, preto ich možno vysádzať počas skoro celého vegetačného obdobia. Letné mesiace sú však najmenej vhodné z hľadiska biológie koreňovej sústavy a pre vysoké teploty.

Kvalita sadeníc
Aby sa dreviny v solitérnom postavení dobre ujali a vyvíjali, je dôležitá kvalita sadeníc. Už v pestovateľskej škôlke majú byť 2-3-krát presadené, aby mali dobre vyvinutú koreňovú sústavu.
Listnaté stromy musia mať rovný priebežný kmeň, byť primerane vetvené, s korunkou typického tvaru a mať dostatok dlhých koreňov i tenkých korienkov v koreňovom systéme. Ihličnaté stromy majú mať bal veľkosti najmenej 25 cm a musia byť odspodu zavetvené. Ihličnaté a vždyzelené sadenice dodávané s koreňovým balom nesmú mať bal rozsypaný alebo oddelený od koreňov, a to ani v kontajneri. Kríky majú byť bohato vetvené od zeme a mať dobre vyvinutý koreňový systém. Slabo rozkonárené, málo rozvetvené jedince s polámanými výhonkami a málo rozvinutou koreňovou sústavou nekupujeme, ani keby boli lacnejšie. Všetky vytiahnuté, zospodu odvetvené výpestky s koreňmi krátkymi alebo bez koreňových vlásočníc sú nekvalitné a je neisté, či sa ujmú. Tiež ujateľnosť jednoročných výpestkov je slabá.

Spôsob výsadby

Ako solitéry vysádzame listnaté a ihličnaté stromy, vyššie listnaté a vždyzelené kríky s balmi a ihličnany stĺpovitých habituálnych tvarov. Stromy a vyššie kríky vysádzame do jám najmä v jeseni, ale aj na jar po rozmrznutí pôdy. Jama je miesto, ktoré spolu s kvalitou pôdy rozhoduje o tom, či sa (kvalitná) sadenica ujme a ako bude prospievať v prvých rokoch po výsadbe.

Stromy a kríky ako solitéry v záhrade 3Veľkosť jamy a úprava pôdy v nej závisí od druhu vysádzaného jedinca. Jama musí byť dostatočne veľká, teda taká, aby sa na dno zmestila dobrá ornica z povrchu, neohnuté (ale skrátené) korene koreňovej sústavy alebo bal a ďalšia vylepšená zemina (prípadne aj drenáž v spodnej časti na ťažkých pôdach). Pre stromy sú vhodné jamy s priemerom 70 cm a viac, pričom sa hĺbia do hĺbky 50 až 60 cm (pri presádzaní vzrastlého stromu musí byť jama primerane väčšia). Kríky a ihličnany s menšou koreňovou sústavou alebo koreňovým balom do priemeru 25 cm vysádzame do jám 30 × 30 až 50 × 50 cm, hĺbených do hĺbky 50 cm. Pri hĺbení postupujeme tak, že vrchnú vrstvu ornice odložíme osobitne, vylepšíme kompostom (1l/m2) a pri výsadbe kladieme ku koreňom. Pri navážkach neistej pôdnej kvality alebo na chudobných pôdach je vhodné vymeniť celý obsah jamy a nahradiť ho novou výživnejšou zeminou. Zeminu zlepšujeme organickým hnojivom (najlepšie vyzretým kompostom), ktoré dodá substrátu aj pôdne mikroorganizmy.

Hĺbka výsadby

Pri vysádzaní platí pravidlo, že sa dreviny musia dostať do pôdy rovnako hlboko, ako boli predtým v pestovateľskej škôlke. Vo väčšine prípadov sa to dá rozoznať podľa koreňového krčka, ktorý tvorí prechod z koreňovej sústavy do nadzemnej časti dreviny. Ak sa koreňový krček, ktorý má zväčša odlišné sfarbenie kôry, nedá zreteľne rozoznať, sadíme tak, že najvrchnejšie výbežky koreňov umiestníme na dva prsty hlboko do pôdy. V ľahkých a suchých pôdach je lepšie sadiť o niečo hlbšie, na ťažkých a zamokrených pôdach môže naopak príliš hlboké sadenie spôsobiť problémy pri zakoreňovaní.

Vysádzanie
Stromy a kríky ako solitéry v záhrade 10Závisí od toho, či sú solitéry vysádzané s balom alebo bez neho. Ak sú solitérmi listnaté alebo ihličnaté stromy, vysádzame ich do jám ku kolíkom, ktoré sa u listnáčov upevňujú na dne jamy a u ihličnanov sa vedú šikmo z boka jamy popri kmeni stromčeka, aby sa neporušil koreňový bal. Na dno jamy položíme vylepšený substrát, naň umiestníme voľné korene listnáča alebo koreňový bal ihličnanu tak, aby sa sadenica ocitla v správnej hĺbke (o niečo vyššie než bol v pestovateľskej škôlke, lebo pôda v jame spolu so sadenicou ešte sadne). Potom sa korene alebo bal obsypú zeminou po celom obvode a mierne pritlačia. Nasleduje výdatná zálievka, ktorá umožní, aby sa pôda dostala aj do medzierok medzi koreňmi. Tým pôda vo výsadbovej jame sadne, preto ju treba doplniť substrátom až po okraj. Nakoniec sa upraví povrch jamy do tvaru misy. Pri jarnej výsadbe treba dbať, aby sa nevytváral na povrchu misy pôdny prísušok, čomu sa dá predísť buď mechanickým rozrušovaním (okopávaním) alebo nastlatím mulču z drvenej kôry.


Text: Ing. Ľubica Lešinská, PhD.
Foto a kresb: autorka a Stanislav Botur
Zodpovedný redaktor: Stanislav Botur










Komentáre

Najnovšie knihy a časopisy
Reklama