Ovocná záhrada

• Dokončíme presvetľovací a zmladzovací rez ovocných drevín, pokračujeme v reze viniča. Ker najprv očistíme a odstránime prebytočné výhonky, necháme len dva zdravé ťažne, ktoré skrátime podľa vitality rastliny.
• Začiatkom mesiaca môžeme ešte narezať vrúble na jarné očkovanie, koncom februára môžeme začať vhodným spôsobom vrúbľovať čerešne, višne a marhule.
• Pokračujeme so štepením viniča za sucha v ruke a so štepením egrešov a ríbezlí – v miestnostiach bez mrazu.
• Pri vrúbľovaní budeme potrebovať dobrý ostrý nôž na očkovanie, záhradnícke nožnice, pásku na očkovanie, vosk na očkovanie alebo stromový balzam.
• Drôtenou kefou očistíme kmene a silnejšie konáre ovocných drevín od starej borky a machu.
• Kmene stromov a hrubšie konáre stále môžeme natierať vápenným mliekom. Náter slúži ako ochrana pred praskaním kôry vplyvom prudkého striedania teplôt.
• Spod stromov vyhrabeme zvyšky opadaného lístia, a ak nebolo napadnuté chorobami a škodcami, dáme ho do kompostu.
• Nezabudnime odstrániť a zlikvidovať i mumifikované (zhnité a vysušené) plody z korún stromov, lebo sú zdrojom nákazy.
• V dňoch bez mrazu možno robiť zimný postrek ovocných drevín; postrekovou látkou treba stromy dôkladne „umyť“, aby bol postrek účinný (napr. Vektafid + Calypso).
• Na vhodných miestach vykopeme jamy na jarnú výsadbu krov a stromčekov.
• Ovocné stromy prihnojíme hnojivami s mikroelementmi (základné živiny – dusík, fosfor, draslík, horčík) a stopovými prvkami (zinok, meď, bór, molybdén). Napríklad pri nedostatku molybdénu sa nevytvorí ružica zdužinateného súkvetia karfiolu.

V zime odstraňujeme choré plody zo stromov.	Výsev na predpestovanie zeleniny prikryjeme fóliou, na ktorej necháme vetrací otvor.
Výsev na predpestovanie zeleniny prikryjeme fóliou, na ktorej necháme vetrací otvor.	Koncom februára môžeme robiť rez viniča.

Okrasná záhrada

• Pokračujeme v presvetľovaní korún okrasných drevín.
• Môžeme odobrať drevnaté odrezky z opadavých drevín na rozmnoženie a získame tak ľahko a bez peňazí nové rastliny (zlatovka, vtáčí zob, budleja, tamariška, pajazmín, svíb, ríbezľa, tavoľník, vŕba...).
• Na odrezky vyberieme zdravé a silné jednoročné výhonky. Z nich narežeme asi 15 až 20 cm dlhé odrezky. • Každý má mať minimálne 3 až 6 púčikov (ak má rastlina protistojné púčiky).
• Uvoľnené rastliny v skalke jemne aj s koreňovým balom zatlačíme do pôdy. Upevníme aj uvoľnené kamene.
• Ak je tuhý mráz a zamrznutá pôda, môžeme po záhrade porozvážať ťažšie náklady – kamene, štrk, nadrvenú štiepku.
• Striasame sneh z ihličnanov a vždyzelených rastlín. Nebezpečný je predovšetkým kalamitný ťažký sneh, ľahký prachový, naopak, chráni stromy.
• Sneh môžeme prihrnúť k ružiam a iným citlivým krom, na vresovisko i na skalku. Chráni pred mrazom a pri roztápaní zaistí vlahu.
• Na trávnik sneh nevyvážame, lebo pod ním sa ľahko šíri snežná pleseň.
• Pri odmäku vetráme trvalky, skalničky a nízke kry nadvihnutím krytu, čečiny, aby sa rastliny nezaparili a nezačali predčasne pučať.
• Ihličnany a vždyzelené listnáče treba v zime mierne zavlažiť, aby nevyschli, predovšetkým tie, ktoré sú vysadené v nádobách
• Trávnik prihnojíme mletým vápencom – rozhodíme ho na sneh.
• Po zamrznutom trávniku nechodíme, aby sme listy tráv nepolámali, v dôsledku čoho by vznikli hnedé miesta.
• Do vyhrievaného skleníka môžeme vysievať semená letničiek, skalničiek, cibuľovín i drevín. Výsevy môžeme umiestniť i v obytných miestnostiach na parapetnú dosku.
• Novým výsevom zabezpečíme stále vlhko, vetranie a teplotu okolo 20 °C. Pred vyschnutím ich chránime potravinárskou fóliou, mikroténovým vreckom, na ktorých urobíme vetracie otvory.
• Prikrmujeme a napájame záhradné vtáctvo, aby sme mu aspoň trošku splatili službu z leta
{RA}

Zemiaky môžeme predklíčiť v koši alebo iba v igelitovej taške. Skoré zemiaky s bryndzou sú skutočnou pochúťkou.	Pripravené odrezky zobu vtáčieho a meruzalky zlatej (okrasnej ríbezle)
Odrezky prečkali zimu a čakajú na vysadenie na jar.	Výhonky, z ktorých na jar robíme vrúble, sme v jeseni uložili do vlhkého piesku.

Zeleninová záhrada

• Pravidelne kontrolujeme uskladnenú zeleninu; v dňoch bez mrazu vetráme sklady a udržiavame teplotu mierne nad nulou (2 až
6 °C). Treba udržiavať i primeranú vlhkosť a koreňovú zeleninu založenú v piesku opatrne poliať.
• V prípade priaznivého počasia prehadzujeme kompost.
• Zeleninu ponechanú na záhonoch – pór, ružičkový kel – chránime pred holomrazom čečinou, trstinou či netkanou textíliou.
• Zberáme zeleninu, ktorú sme pred príchodom mrazov uložili do pareniska (kaleráb, petržlen).
• Vo vyhrievaných skleníkoch a v teplom parenisku pokračujeme vo výseve šalátu, reďkovky, kalerábu, zeleru, rajčín, papriky... Zopár rajčín a paprík si môžeme dopestovať i byte.
• Vo fáze 3 až 4 pravých lístkov mladé rastlinky z predchádzajúcich výsevov opatrne rozsadíme do debničky zakoreňovačov alebo do črepníkov.
• Do debničky dáme naklíčiť skoré zemiaky; môžeme použiť i mikroténové vrecko so substrátom, napríklad na presádzanie izbových rastlín, alebo rašelinu. Umiestníme ich na svetlé a teplé miesto s teplotou okolo 10 až 15 °C. Prvé zemiaky môžeme zberať aj o 3 týždne skôr, ako je obvyklé.
• Zakladáme poloteplé parenisko.
• V prípade priaznivého počasia pripravujeme vonkajšie záhony na výsevy a výsadbu skorej zeleniny.
• Pripravíme si výsevný plán zeleninových záhonov.
• Oboznamujeme sa s novými odrodami a pestovateľskými postupmi.

Text: Ing. Hana Szabóová
Foto a kresby: autorka, thinkstock.cz
Zdroj: časopis  Urob si sám, 2012, JAGA GROUP, s.r.o.