Rajčiny z vlastnej záhrady

14.7.2009
Rajčiny, rajčiaky, paradajky či rajské jabĺčka – ako ich občas volajú v susednom Česku – pochádzajú zo Strednej a Južnej Ameriky, odkiaľ ich k nám doviezli koncom pätnásteho, či začiatkom šestnásteho storočia. Najprv sa uchytili iba v južných oblastiach Talianska, aj to iba na okrasu, pretože ich – ako všetky ľuľkovité – považovali za jedovaté. Rajčina na konzumné účely sa začala pestovať až v devätnástom storočí.
Rajčina patrí medzi teplomilné rastliny, preto jej pestovanie si vyžaduje viac pozornosti než iné druhy u nás pestovanej zeleniny. Pestujeme ju prevažne z priesad, ktoré si môžeme kúpiť v špecializovaných predajniach.

Rajčiny z vlastnej záhrady  5Vlastné priesady
Ak si chceme priesady zo semena vypestovať doma, musíme si začiatkom marca pripraviť kvalitnú pôdu a miesto so stálou teplotou. Na vyklíčenie semien je potrebná teplota 18 – 21 ºC.

Po vyrastení prvého páru pravých lístkov priesady presadíme (prepikírujeme) do črepníčkov s priemerom asi 9 cm, ktoré naplníme dobrou humusovitou zeminou. Až keď rastliny dosiahnu výšku asi 25 cm, môžeme ich (približne v polovici mája) vysadiť do pôdy.

Vyberáme si správny druh
Rajčiny delíme podľa vzrastu na tri druhy: nízke, kríčkové a vysoké.

Nízke (determinantné) rajčiny majú krátku pevnú stonku (40 – 50 cm), ktorá je ukončená kvetnou ružicou. Majú husté olistenie i súkvetia. Nepotrebujú oporu ani ošetrovanie (vyštipovanie bočných výhonkov). V druhej polovici vegetačného obdobia obvykle poď ťarchou plodov „poľahnú“ na zem.

Rajčiny z vlastnej záhrady  2   Rajčiny z vlastnej záhrady  3
Vysokým druhom rajčín musíme vyštipovať bočné výhonky z pazúch listov. Tým ich nútime skôr kvitnúť a vytvárať plody.   Rajčinám pestovaným v skleníkoch alebo fóliovníkoch musíme pri opeľovaní kvetov pomôcť – niekoľkokrát potrasieme okvetím, aby sa peľové zrná rozprášili vo vzduchu. Určite nespravíme chybu, ak podobným spôsobom podporíme aj opeľovanie rastlín umiestnených na záhone.

Rajčiny z vlastnej záhrady  4Kríčkové (kmeňové) rajčiny majú tiež pevnú stonku a husté olistenie i bohato rozložené súkvetia. Podľa odrôd inklinujú k nízkym tvarom, no sú aj odrody podobné vysokým kultivarom.

Vysoké (indeterminantné) rajčiny majú dlhú a pomerne slabú stonku, ktorá počas vegetačného obdobia neustále dorastá. Súkvetia majú rozložené riedko a počas celého vegetačného obdobia vyžadujú vyštipovanie bočných stoniek, ktoré vyrastajú v pazuchách listov. Okrem toho musíme vysoké rajčiny dôkladne a pravidelne uväzovať ku kolíkom či iným oporám.


Text : Jozef Pobjecký
Foto a kresby: archív autora

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.
P Makara | 29.10.2011, 20:15
Sú tam Barbados, Tornáda F1 a tie zelené sú stupické skleníkové. Dával som ich až v koncom mája, ale keď dozreli boli výborné.
P Makara | 29.10.2011, 20:12
Dobrý deň.Dávam ukážku rajčín v našom skleníku. Je to v Trenčíne, júl 2011.
Ajagsa | 06.03.2012, 23:49
Pekné ale tá paprika je parádna aká je to odroda ?
Peter95 | 07.03.2012, 11:26
To zelené nie je paprika, ale rajčiny stupické skleníkové. Dal som ich na pokus, trocha neskôr. Sú výborné na kečup. Paprika a rajčiny sa do skleníka nikdy nedávajú spolu. Papriky majú radi teplo a vlhko a rajčina je opak. Je to ako petržlen a mrkva, ktoré sa tiež nedávajú spolu.
Najnovšie knihy a časopisy
Reklama